Úvod
Web rozumnávíra.cz definuje apologetiku ako racionální základ pre důvěru v pravdivost křesťanského světonázoru a odpovídá na námitky vznesené proti legitimitě takové důvěry (tu).
Skúsme na niektorom z textov samotného webu overiť toto tvrdenie.
V tomto texte autor argumentuje, ze existencia Ježiša je literárne lepšie dokázaná ako existencia rímskeho cisára Tiberia, vládcu rímskej ríše v Ježíšovej dobe. A skutočne, ak nevezme do úvahy kresťanské zdroje, tak je uvedených deväť tzv. pohanských autorov píšúcich o Tiberiovi, kým o Ježisovi je spomenutých takýchto autorov desať. O ktorých autorov ide?
O Tiberiovi píše nasledujúcich 9 významných autorov: Tacitus,Suetonius, Velleius Paterculus, Plutarch, Plinius starší, Strabo, Seneca,Valerius Maximus a Flavius Josephus.
O Ježišovi sa podľa tohto textu zmieňuje nasledujúcich desať autorov/zdrojov: Flavius Josephus, Tacitus, Plinius mladší, Phlegon, Lucian Celsus, Suetonius, Thalus, Mara Bar-Serapion a Talmud.
(Vsuvka: nie je cieľom tohto textu spochybňovať existenciu Ježiša. Ani spochybňovať uvedený počet autorov píšúcich o Tiberiovi alebo o Ježišovi. Uvedené čísla sú síce podozrivé, ale hrajme s kartami, ktoré rozdal web rozumná viera.)
Z hľadiska ponúkaných čísiel – keďže desať je viac deväť 🙂 – sa dá naozaj povedať, že existencia Ježiša je lepšie dokázaná ako existencia cisára Tiberia. Skúsme sa ale pozrieť tomuto tvrdeniu trochu pod kožu. Čo napríklad napísal jeden najznámejších rímskych historikov Tacitus o týchto dvoch ľuďoch? Začnime Ježišom. Tacitus píše vo svojom diele Annales o známej udalosti, o požiare Ríma a o tom, ako sa cisár Nero pokúsil zbaviť viny za tento požiar nasledovne:
„aby umlčal tieto povesti, Nero zvalil vinu na skupinu, ktorá bola ľuďmi nazývaná kresťania, ktorá bola pre svoje ohavnosti nenávidená a nariadil pre ňu to najhoršie mučenie. Kristus, od ktorého odvodzujú svoje meno, pretrpel ten naj mimoriadnejší trest počas vlády Tibéria rukami jedného z našich prokurátorov Piláta z Pontu a tá najhoršia povera hoci na krátky čas potlačená, znovu prepukla nielen v Júdsku – pôvodnom zdroji tejto nákazy, ale dokonca aj v Ríme.“
Z textu jasne vyplýva, že existovala skupina veriacich zvaná kresťania, atď. Skúsme sa teraz pozrieť na to, čo píše Tacitus o Tiberiovi. To však také jednoduché ako o Ježišovi nebude. Ono totiž Tacitus popísal históriu prvých rímskych cisárov z julio-claudiovského rodu, medzi ktorých patril aj Tiberius, v rozsahu 30 kníh. Dve z nich sa venujú cisárovi Tiberiovi. Ale to nie je všetko. Tiberiusov životopis je napísaný na základe oficiálnych záznamov vedených v senáte, autor mal prístup ku archívu rozhodnutí cisárskeho dvora, ku oficiálnym záznamov prejavov prenesených Tiberiom a množstvu iných verejných a súkromných záznamov, ktoré klasickou prácou historika vhodne kombinoval. Takže tu stojí v podstate kompletný životopis napísaný podľa dnes platných štandardov proti zmienke o jednej udalosti konšpiračného charakteru. Ako môže niekto môže pokladať takéto zdroje za rovnocenné a porovnateľné?
Skúsme iného autora. Čo píše Suetonius o Ježišovi?
„Potrestáni byli křesťané (latinsky christiani), rod lidí oddaných nové a škodlivé pověře.“ (Suetonius: Životopisy dvanácti císařů; Nero)
„Židy, kteří na popud jakéhosi Chresta neustále působili nepokoje, vyhnal z Říma.“ (Suetonius: Životopisy dvanácti císařů; Claudius )
Ako vidieť, inými slovami odkazuje na tú udalosť, o ktorej písal Tacitus, pričom spomína ešte vyhnatie Židov z Ríma za vlády iného cisára. A čo píše o Suetonius o Tacitovovi? Suetonius napísal Životopisy dvanástich cisárov, z ktorých sa zachovalo prvých osem vrátane životopisu Tiberia uvedeného v tzv. knihe III. Suetonius mal k dispozícii zhruba tie isté zdroje ako Tacitus, ale obsah kníh je iný, je zameraný skôr literárne, čosi ako historická literatúra a Suetonius tlmočí aj rôzne škandály daného obdobia. Ale zase tu máme zopakovaný rovnaký rozdiel ako u Tacitusa: proti dvom vetičkám stojí jedna kompletná kniha.
U ostatných autorov je podobne. Žiadne čudo: ide prevažne o Rimanov, vzdelaných ľudí, v podstate intelektuálov. Samozrejme ich oveľa viac zaujímali pomery v rímskej ríši a ľudia, ktorí ju formovali za ich života. A samozrejme na ich život alebo život ich predkov mal výrazne väčší vplyv panovník tejto ríše ako náboženský židovský burič, o ktorom alebo o jeho prívržencoch mali hmlisté a prevažne negatívne informácie. Riman bol vtedy obklopený reálnymi dôkazmi o existencii cisára, tam neexistovala žiadna pochybnosť – nanajvýš v súkromí možno zapochyboval, či cisár je aaj bohom a či naozaj vykonal zázraky, ktoré sa mu prisudzovali (vtedy bolo v móde napríklad oživenie mŕtvych). Okrem toho existovali sochy, busty, víťazné stĺpy, mince, stavby cisármi inšpirované, financované a po nich pomenované, proste velikánsky sortiment faktov, ktoré sú v rámci tohto porovnanie nicotné. Je vlastne absurdné, že niekoho vôbec napadne myšlienka dokazovať, že existencia Ježiša je (literárne) lepšie dokázaná ako existencia Tiberiusa, človeka, ktorý za jeho života rímskej ríši vládol.
Denár, busta a socha Tiberiusa.
Zaujímavé je, že podobným spôsobom sa produkuje aj porovnanie literárnych pamiatok po Alexandrovi Veľkom s Ježišom. A predstavte si, Ježiš z toho vychádza lepšie. Čo je účelom takýchto hlúpostí, nad ktorými sa človeku čo len trochu znalému histórie, zastavuje rozum? Niekedy ma napadne, či situácia nie je nebodaj taká, že autori takýchto textov chcú o existencii Ježiša presvedčiť hlavne seba samého, ale to mi pripadá tiež ako hlúposť, ale na iné vysvetlenie som dosiaľ neprišiel. Veď predsa veriaci nie sú takí hlúpi, že by na čosi podobného naleteli…